fbpx

Košice majú stanicu 3. tisícročia aj vďaka architektovi RÓBERTOVI ZVAROVI

Košice sa po nedávnej rekonštrukcii môžu pýšiť modernou, čistou a priestrannou železničnou stanicou, ktorá môže byť pokojne porovnávaná s modernými stanicami v európskych metropolách. Veľkú mieru dôležitosti na tom, ako dnes košická stanica vyzerá nesie najmä Ing. arch. Róbert Zvara, ktorý je autorom architektonickej štúdie, podľa ktorej sa stanica rekonštruovala. Málokto však vie, že sa jeho ateliér podieľal aj na ďalších významných stavebných rekonštrukciách v metropole východu. Viacerým stavbám zo 60-70 rokov minulého storočia sa práve vďaka revitalizácii podarilo prinavrátiť ich pôvodnú funkciu a prispôsobiť ich novým požiadavkám súčasnej doby. Medzi tie, na ktorých sa tento ateliér spolu s architektom Róbertom Zvarom podpísal patrí napr. rekonštrukcia administratívno – obchodného centra Gastrodom na Mlynskej ulici, taktiež zrekonštruovanie obchodno – nákupného centra na Luníku II a rovnako aj obchodného centra Merkúr. Špecifickou výzvou bola pre tento ateliér práve revitalizácia budovy železničnej stanice v Košiciach od architekta Žiaka z rokov 1966-67.

Pred niekoľkými rokmi sa celkovo zmenil vzhľad budovy Stanice Košice a práve aj vďaka Vám je dnes jednou z najkrajších staníc na Slovensku. Je to moderná stavba, na ktorú sme ako Košičania veľmi hrdí. Ako sa Váš ateliér dostal k tejto výzve a neskôr ste sa stali architektom tohto diela?

Súkromný investor, ktorý má od ŽSR prenajatú výpravnú halu železničnej stanice v Košiciach si dal vypracovať viacero architektonických štúdií od rôznych ateliérov a náš ateliér bol tiež jedným z oslovených. Jednotlivé návrhy boli hodnotené na Útvare hlavného architekta mestskou komisiou architektov, urbanistov a kunsthistorikov. Náš návrh bol komisiou jednohlasne odporúčaný, vďaka rešpektovaniu pôvodnej architektúry a inovatívnej prístavbe, ktorá dáva stavbe nový rozmer. Myslím si, že vďaka prístavbe a vrchnej šošovke sa nám veľmi pekne podarilo prepojiť minulosť so súčasnosťou, čím sme pridali stavbe na atraktivite. Požiadavkou investora bolo taktiež vytvoriť dostatok komerčných priestorov s ponúkanými službami, ktoré by zo stanice v metropole východného Slovenska vytvorili stanicu na úrovni iných európskych veľkomiest.

Pri tvorbe nového architektonického návrhu ste ako dlhoročný skúsený architekt brali do úvahy viacero faktorov. Košice – mesto ako také a jeho typickú architektúru, prvky typické pre železničné stanice na Slovensku a mnoho iných činiteľov. Čo bolo pri tvorbe tohto návrhu najväčšou výzvou?

Predovšetkým budovu košickej stanice bolo potrebné brať ako architektonický celok, teda výpravnú halu spolu s objektom výškovej administratívnej budovy. Pôvodná stavba mala svoj charakter čistej modernej architektúry s typickou lomenicovou strechou a fasádou, ktorá už nevyhovovala požiadavkám 21. storočia z prevádzkového ako aj materiálového hľadiska. V časti od predstaničného námestia mala nedokončenú terasu a exteriérové schodisko, ktoré bolo pripravené pre výstup električiek na 1.poschodie. Táto idea sa nakoniec v priebehu skoro 50 rokov neuskutočnila, tak sme vedeli v návrhu s časťou budovy pred výpravnou halou pracovať. Preto sme sa v našom návrhu rozhodli pre prístavbu, ktorá rešpektuje pôvodný objem haly s typickou strechou a fasádou, zároveň však líniovou prístavbou s terasami a šošovkou zdôraznili a zdynamizovali nástup od predstaničného námestia. Ako Košičan som mal túto lokalitu veľmi dobre naštudovanú a najmä to, že je priestorovo jasne ohraničená z každej strany, na čo sa muselo pri návhu prihliadať. Výzvou pre mňa a celý tím odborných projektantov, ktorí s nami spolupracovali, bola rekonštrukcia stavby, ktorá musela plniť, hoci v obmedzenom režime, svoju funkciu železničnej stanice skoro 24 hodín denne. Rekonštrukcia výškovej administratívnej budovy a navýšenie parkovacích plôch napr. parkovacím domom a dokončenie bezbariérových nástupíšť je požiadavka, ktorá by stavbu architektonicky a prevádzkovo zrevitalizovala ako celok.

Prístavba v podobe šošovky. V spodnej časti zachovaný pás reliéfov zo starej staničnej budovy.

Vrchná časť budovy má špecifický tvar šošovky, ktorý je netradičný pre Košice a okolie. Čo Vám bolo inšpiráciou pri tvorbe takéhoto návrhu? Dostali ste nečakaný impulz alebo Vás nadchla architektúra inej stavby a stala sa pre Vás príkladom?

Pamätám si, presne na prvú skicu, ktorá vznikla jedno nedeľné dopoludnie po impulze vsunúť do návrhu šošovkovitý tvar pripomínajúci loď, ktorá prechádza cez pôvodnú lomenicovú fasádu do interiéru haly. Inšpiráciou mi bolo naše gotické námestie, ktoré som ešte ako študent architektúry analyzoval z historického hľadiska. Idea bola prepojiť staré s novým, čiže históriu so súčasnosťou tak, aby sa rešpektovala pôvodná architektúra stanice zo 70 – tych rokov minulého storočia.

Akým smerom sa podľa vás uberajú rekonštrukcie viacerých väčších staníc na Slovensku. Je momentálne nastolený trend, ktorého sa staničné budovy pridŕžajú alebo je to vyslovene na architektovi, ktorý má voľnú ruku pri návrhoch a využíva vlastný štýl?

Každý projekt je iný, nedá sa zovšeobecniť na našom malom Slovensku,aké sú trendy. Architekt má málokedy voľnú ruku a je to ovplyvnené podmienkami zadania a vo väčšine prípadov objemom investícií, ich návratnosti investorovi či už železniciam alebo súkromnému investorovi. Základom pri rekonštrukcii železničných staníc býva na jednej strane rešpektovanie hlavnej časti stanice, v tomto prípade priestoru na predaj lístkov a priestoru, ktorý sa snažia majitelia komerčne využiť pri čakaní ľudí na vlaky tak, aby v tomto priestore vedeli kultúrne stráviť svoj čas. Na druhej strane sa pri rekonštrukciách musí prihliadať aj na historickú časť budovy, ktorá sa následne modernizuje podľa zachovaného stavu predošlej stanice. Trendy v rekonštrukciách staníc reflektujú dobu, v ktorej rekonštrukcia prebieha, preto v staniciach, ktoré sa rekonštruujú dnes, vidíme architektonický prístup a materiály 21. storočia. Ako architekt sa musíte týmto skutočnostiam a faktorom ovplyvňujúcim stavbu prispôsobiť, avšak samozrejme, máte v návrhoch na rekonštrukciu možnosť využiť aj vlastný štýl, vlastné nápady a vniesť do prestavby svoje predstavy.

Budova stanice z 19. storočia.
Budova stanice z roku 1966-67.

 

 

 

 

 

 

 

Stará železničná budova zo 60 – tych rokov 19. storočia bola zbúraná do základov a na jej mieste vyrástla na tú dobu moderná, architektonicky prepracovaná železničná budova, ktorá bola otvorená 29. decembra 1973. Ovplyvnili istým spôsobom tieto historické fakty následne aj rekonštrukciu stanice v roku 2011?

Bohužiaľ, je pravda, že sa nezachoval ani jeden fragment zo starej budovy železnice postavenej 19. storočí, teda z pamiatkového hľadiska sme v roku 2011 prichádzali do rekonštrukcie s návrhom, ktorý reflektoval súčasnú dobu začiatku 21. storočia. V tomto prípade sme mohli spraviť jediné, a to na požiadanie železníc znázorniť ako pôvodná stanica vyzerala v minulosti vystavením zachovaných historických tabúľ. Rešpektovali sme stavbu zo 70 – tych rokov minulého storočia, z ktorej sme zachovali celú hlavnú hmotu dvorany, vložili sme nové tretie podlažie a v spodnej časti prednej fasády pás betónového reliéfu. Zbúrala sa len terasa a exteriérové schody. Na ich mieste vznikla nová dvojpodlažná prístavba so šošovkou na streche prístavby. Pri použití nosných a povrchových materiálov prístavby sme sa jednoznačne rozhodli pre oceľ, predsa len sme mesto s oceliarskou tradíciou, ktorú sme sa v podobe oceľových konštrukcií a rovnako aj vonkajších oceľových piliérov snažili zakomponovať taktiež do nášho návrhu.

Ako architekt vo svojom voľnom čase rád a veľa cestujete. Prirástla vám niektorá konkrétna stanica k srdcu?

Z pohľadu architekta, skoro každá železničná stanica, na ktorej som sa doteraz počas ciest ocitol, má svoje ,,genius loci“ – ducha miesta, ktorý vyplýva z jej histórie. Väčšina európskych veľkomiest má zachované historické železničné stanice v klasicistickom a eklektickom štýle a funkčne vyhovujú dodnes. Rozdiel je v tom, či ide o stanicu, ktorá bola celkovo zbúraná ako nevyhovujúca a na jej mieste sa postavila nová moderná budova ako to urobili napríklad nedávno vo Viedni alebo sa stanica zachovala čiastočne a bol k nej len pridaný nový moderný koncept –príkladom je hlavná stanica v Prahe. Páčia sa mi mnohé stanice, veľké i malé, stanice v rôznych štýloch, historické i tie ultramoderné. Zaujímavo je riešená napríklad hlavná železničná stanica vo Viedni alebo hlavná stanica v Berlíne, či Waterloo v Londýne v štýle high- tech. Páči sa mi ich celkový moderný koncept, ktorý miestami pôsobí stroho, avšak práve tie čisté línie sa mi páčia.

Teší nás, že práve vďaka mnohým Košičanom, akým je aj Ing. arch. Róbert Zvara, je dnes košická železničná stanica svojím moderným konceptom právom považovaná za stanicu 3. tisícročia. Ďakujeme Ing. arch. Róbertovi Zvarovi za rozhovor a do budúcnosti želáme mnoho ďalších úspešných projektov, ktoré zmodernizujú a skrášlia naše mesto.

Šošovkovité námestie.
Nová budova železničnej stanice.
Interiér po prestavbe železničnej stanice.

 

 

 

 

 

 

 

Autor: Mgr. Alžbeta Gajdošová Keruľová